Vážené dámy a páni,
v rámci účasti nášho pozemkového spoločenstva v Európskom projekte SMURF 2, ktorý je v súlade so stratégiou Európskej Únie pre lesy, ktorého hlavný cieľov je udržateľné obhospodarovanie lesov, ekonomická životaschopnosť a snaha formovať budúcnosť malých lesných podnikov v Európe a implementovanie jeho politík do našej práce, sme sa na základe spoločného rozhodnutia rozhodli pre spoluprácu s medzinárodnou organizáciou PEFC. PEFC je globálna organizácia zastrešujúca národné certifikačné systémy, ktoré sú vytvorené za účasti relevantných záujmových skupín a prispôsobené národným prioritám a podmienkam. Každý národný systém certifikácie lesov podlieha medzinárodnému posúdeniu nezávislým posudzovateľom. Posúdenie preveruje súlad systému s medzinárodnými požiadavkami PEFC. PEFC podporuje trvalo udržateľného obhospodarovania lesov prostredníctvom certifikácie nezávislou treťou stranou. Stanovuje medzinárodné požiadavky, podľa ktorých sa posudzujú národné systémy certifikácie lesov, obhospodarovanie lesov a spotrebiteľský reťazec lesných produktov. V rámci našej spolupráce, Vás oboznamujeme o našom rozhovore s predsedom organizácie PEFC pre Slovenskú republiku, pánom Ing. Jurajom Žuffom. Rozhovor bol cielený na lesné hospodárstvo Slovenskej republiky a samozrejme dotýka sa aj našej činnosti a našej práce.
Lesné hospodárstvo Slovenskej republiky vstúpilo do obdobia zásadných zmien, ktoré sú vyvolané dlhodobo pôsobiacimi klimatickými faktormi. Klimatická zmena dnes nepredstavuje abstraktný environmentálny koncept, ale konkrétnu realitu, ktorá sa premieta do zdravotného stavu lesných porastov, stability produkčných systémov, vodného režimu krajiny a schopnosti lesa plniť svoje ekologické a spoločenské funkcie. Rast priemernej ročnej teploty, zmena časového a priestorového rozloženia zrážok, častejší výskyt sucha, vetrových epizód a extrémnych javov zásadne narúšajú rovnováhu medzi klímou, pôdou a drevinovým zložením. Slovensko však do tohto obdobia vstupuje s významným kapitálom. Vysoký podiel lesnatosti, zachovaná lesnícka typológia, funkčný systém hospodárskej úpravy lesov a silná odborná tradícia umožnili lesníkom reagovať na klimatickú zmenu relatívne včas. Práve aktívna úloha vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, najmä v certifikovaných lesoch, je dôvodom, prečo má Slovensko aj v súčasnosti dostatok lesov schopných viazať vodu, chrániť pôdu a zabezpečovať produkčné aj mimoprodukčné funkcie aj na stanovištiach, ktoré sú klimatickou zmenou výrazne ohrozené.
KLIMATICKÁ ZMENA AKO NOVÝ RÁMEC LESNÍCKYCH ROZHODNUTÍ
Z pohľadu lesníckej vedy a praxe je klimatická zmena faktorom, ktorý zásadne mení doterajšie predpoklady hospodárenia. Kým v minulosti sa lesnícke plánovanie opieralo o relatívne stabilné klimatické podmienky, súčasnosť si vyžaduje adaptívny prístup založený na prognózach, monitoringu a postupnej transformácii porastov. Klimatické optimum mnohých drevín sa posúva vertikálne aj horizontálne, čo vedie k oslabeniu porastov pestovaných mimo svojho ekologického maxima. Najvýraznejšie sa tieto zmeny prejavujú v stredných a vyšších polohách, kde historicky dominovali smrekové porasty, často založené mimo prirodzeného areálu. Zároveň sa ukazuje, že aj tradičné dreviny nižších vegetačných stupňov nachádzajú v dôsledku otepľovania priaznivejšie podmienky vo vyšších nadmorských výškach. Súčasne však rastúce teplotné extrémy v nižších nadmorských výškach vytláčajú slovenské teplomilné dreviny z ich tradičných stanovísk z titulu extrémneho sucha, čo predstavuje novú, stále naliehavejšiu výzvu. Otázka, ako sa vysporiadať aj s týmto fenoménom, vedie lesnícku prax k novým adaptačným stratégiám, ktoré zahŕňajú nielen prestavbu drevinového zloženia a štruktúry porastov, ale už aj udržanie dolnej hranice lesa ako kritického ekologického pásma schopného poskytovať pôdnu, vodnú a klimatickú stabilitu. Vlastníci lesov v certifikovaných oblastiach dnes systematicky reagujú na klimatické výkyvy, plánujú asistovanú migráciu drevín a podporujú pionierske druhy, ktoré stabilizujú porasty a pripravujú prostredie pre klimaxové dreviny aj v týchto extrémnych podmienkach.
LESNÍCKA TYPOLÓGIA A POSUN VEGETAČNÝCH STUPŇOV
Slovenský typologický systém, vychádzajúci zo Zlatníkovej klasifikácie a rozpracovaný v rámci hospodárskych súborov lesných typov, poskytuje pevný odborný základ pre hodnotenie zmien. Posun lesných vegetačných stupňov nie je len teoretickým konštruktom, ale praktickou realitou, ktorú lesníci pozorujú v teréne. Stanovištia, ktoré boli v minulosti charakteristické pre nižšie LVS, dnes vykazujú parametre typické pre vyššie stupne a naopak. Tento vývoj si vyžaduje zásadnú revíziu drevinového zloženia, nie však formou radikálnych zásahov, ale prostredníctvom postupnej, riadenej prestavby. Lesníci sa v tomto procese opierajú o typologickú jednotku, pôdne vlastnosti, expozíciu, vodný režim dlhodobé produkčné ciele.
TRANSFORMÁCIA DREVINOVÉHO ZLOŽENIA AKO PROCES
Zmena drevinového zloženia v podmienkach klimatickej zmeny nie je jednorazovým rozhodnutím, ale dlhodobým procesom, ktorého výsledky sa prejavia až v horizonte niekoľkých desaťročí. V slovenskej lesníckej praxi ide o kombináciu Adaptácia lesov na klimatickú zmenu nie je samostatným procesom štandardu, hoci sa z požiadaviek štandardu dajú odvodiť aj rámcové postupy ako reagovať pri adaptácii lesov, lebo tieto spájajú princípy prírode blízkeho hospodárenia s odbornou typológiou, pričom zaisťujú, že lesné porasty ostávajú produkčne stabilné a ekologicky odolné. Február 2026 Lesy a klimatická zmena sadný význam pre ochranu pôdneho krytu, stabilizáciu vodného režimu a zadržiavanie sedimentov v povodiach. Aby sme nemali na Slovensku opätovne púšte.
CERTIFIKÁCIA PEFC AKO UCELENÝ ADAPTAČNÝ RÁMEC
Skúsenosti zo slovenskej lesníckej prirodzenej obnovy, cielenej umelej obnovy a výchovných zásahov, ktoré podporujú ekologicky stabilnejšie druhové zloženie. Zásadným prvkom adaptácie je presun drevín teplejších vegetačných stupňov do vyšších polôh, avšak vždy v rámci ekologickej únosnosti stanovišťa. Tento proces nie je narušením prirodzenosti lesa, ale reakciou na meniace sa klimatické podmienky, ktoré by bez zásahu viedli k degradácii porastov. Skúsenosti dokazujú, že adaptácia drevinového zloženia nepopiera princípy lesníckej typológie, ale ich flexibilne a dynamicky aplikuje v kontexte meniacich sa klimatických podmienok.
ZMENA PORASTOVEJ ŠTRUKTÚRY A STABILITA LESA
Rovnako dôležitá ako zmena druhového zloženia je aj transformácia porastovej štruktúry. Rovnoveké porasty sa ukazujú ako mimoriadne zraniteľné voči extrémnym javom, zatiaľ čo nerovnoveké a viacvrstvové lesy vykazujú vyššiu odolnosť, lepšiu retenčnú schopnosť a stabilnejší mikroklimatický režim. Slovenskí lesníci v posledných desaťročiach čoraz častejšie využívajú prírode blízke hospodárske postupy, ako sú výberkový a podrastový hospodársky spôsob, mozaiková obnova porastov či podpora prirodzenej sukcesie, predovšetkým na stanovištiach, kde je ich uplatnenie racionálne a efektívne.
OCHRANA HORNEJ HRANICE LESA A DOLNEJ HRANICE LESA
Osobitnou kapitolou adaptácie je ochrana hornej hranice lesa, ktorá je v dôsledku klimatickej zmeny vystavená zvýšenému stresu. Lesníci v horských oblastiach Slovenska zohrávajú kľúčovú úlohu pri jej stabilizácii. Cielenými zásahmi, podporou zmiešaných porastov a obnovou lesa v subalpínskom pásme prispievajú k zachovaniu ekologickej funkcii tohto citlivého prechodového pásma. Zároveň je potrebné posunúť pozornosť aj na nový fenomén, ktorý prináša klimatická zmena – dolnú hranicu lesa, ktorá sa v dôsledku otepľovania a zmeny zrážkových režimov stáva stále zraniteľnejšou. Najmä v oblastiach južného Slovenska klimatické podmienky vytvárajú situáciu, v ktorej tradičné dreviny tradičného slovenského spektra už nedokážu odolávať teplotným výkyvom, suchu a zvýšenej frekvencii extrémnych udalostí. Lesníci sú preto postavení pred výzvu zachovať nielen druhovú rozmanitosť, ale aj produkčnú a ekologickú funkciu dolných lesných pásiem, ktoré majú zápraxe ukazujú, že adaptácia drevinového zloženia a porastovej štruktúry prináša konkrétne a merateľné výsledky najmä tam, kde vlastníci hospodária v certifikovaných lesoch PEFC. Technické dokumenty PEFC štandardu nepredpisujú dogmatické riešenia, ale ponúkajú jasné usmernenia, ako uplatniť prírode blízke hospodárenie, podporiť zmiešané a nerovnoveké porasty a zabezpečiť ochranu pôdy, vody a biodiverzity. Adaptácia lesov na klimatickú zmenu nie je samostatným procesom štandardu, hoci sa z požiadaviek štandardu dajú odvodiť aj rámcové postupy ako reagovať pri adaptácii lesov, lebo tieto spájajú princípy prírode blízkeho hospodárenia s odbornou typológiou, pričom zaisťujú, že lesné porasty ostávajú produkčne stabilné a ekologicky odolné. Vďaka tomu môžu vlastníci lesov systematicky reagovať na klimatické výkyvy, plánovať asistovanú migráciu drevín, podporovať pionierske druhy drevín a zároveň pripravovať prostredie pre nástup klimaxových drevín. Skúsenosti zo Slovenska dokazujú, že tam, kde sú tieto princípy dôsledne aplikované, sú lesy stabilnejšie, odolnejšie voči suchu, vetru a kalamitám a zároveň si zachovávajú produkčné a mimoprodukčné funkcie.
ZÁVER
Adaptácia lesov na Slovensku na klimatickú zmenu je výsledkom dlhodobej práce lesníkov, ktorí dokázali spojiť tradičné poznatky s modernými prístupmi. Transformácia drevinového zloženia, využívanie pionierskych drevín, prestavba porastovej štruktúry a certifikácia PEFC tvoria ucelený systém, ktorý umožňuje slovenským lesom čeliť výzvam meniacej sa klímy. PEFC Slovensko
