Obranná reakcia drevín na dlhodobý nedostatok zrážok a prehlbujúce sa pôdne sucho: Stromy sa zbavujú listov, aby obmedzili stratu vody. Lesné ekosystémy sa prispôsobujú prírodným podmienkam.
Dámy a páni, podielnici pozemkového spoločenstva,
naše Pozemkové spoločenstvo, ktoré je zapojené do Európskeho Projektu SMURF 2, ktorý je v súlade so stratégiou Európskej Únie pre lesy, ktorého hlavný cieľov je udržateľné obhospodarovanie lesov, ekonomická životaschopnosť a snaha formovať budúcnosť malých lesných podnikov v Európe, Vás informuje v rámci jednej z politík Projektu SMURF 2 – klimatické zmeny o probléme nedostatku zrážok na základe relevantných informácii podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Žlté koruny stromov a opadávajúce listy uprostred leta sú čoraz častejším obrazom slovenských lesov. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) nejde o predčasný príchod jesene, ale o obrannú reakciu drevín na dlhodobý nedostatok zrážok a prehlbujúce sa pôdne sucho. Odborníci vysvetľujú, že stromy sa zbavujú listov preto, aby obmedzili stratu vody. Práve cez listy totiž transpirujú veľké množstvo vlahy do okolitého prostredia. Ďalšími faktormi, ktoré spôsobujú letné žltnutie listov, sú nadpriemerne vysoká maximálna denná teplota vzduchu a dlhotrvajúci slnečný svit, ktoré podporujú výpar vody z listov drevín. Kým v minulosti bolo letné žltnutie listov skôr výnimočné, v posledných rokoch sa opakuje čoraz častejšie. Meteorológovia podobné prejavy zaznamenali plošne už v roku 2022, opäť v roku 2024 a tento rok vo viacerých pohoriach Slovenska.
Situácia je však podľa nich ešte vážnejšia, pretože sucho zasiahlo aj dreviny s hlbokým koreňovým systémom. Nedostatok zrážok sa neprejavuje len na povrchu pôdy. Pri dlhých obdobiach bez zrážok sa pôdne sucho vyskytuje aj v hlbších pôdnych profiloch, a to až do hĺbky 100 centimetrov a viac. Takýto stav nastal aj v roku 2026 a je výsledkom dlhotrvajúceho obdobia bez dažďa, ktoré trvá už takmer deväť mesiacov. Od 1. decembra 2025 do 18. augusta 2026 spadlo na najkritickejších miestach Slovenska menej ako 200 milimetrov zrážok. Deficit tak dosahuje takmer 250 milimetrov, v horských oblastiach severozápadného Slovenska dokonca približne 400 milimetrov. Podľa SHMÚ ide o najhoršiu situáciu spomedzi posledných rokov. Predčasný opad listov má pritom aj širšie dôsledky pre krajinu. Dôležité je spomenúť, že takéto prejavy na sucho skracujú vegetačné obdobie a dreviny sú po opade listov cez leto bez fotosyntézy, a tým aj bez zachytávania uhlíka vo svojom tele.
Lesné ekosystémy sa podľa odborníkov stáročia prispôsobovali prírodným podmienkam, no čoraz skoršie žltnutie a opad listov je jasným signálom, že klimatické podmienky na Slovensku sa menia. Tento rok sa sucho stalo jedným z najvýraznejších prejavov tejto zmeny. Samozrejme všetky uvedené klimatické podmienky sa týkajú aj našich lesných porastov ktoré obhospodarujeme.
